Re: Kondice akupacků
Napsal: pát čer 25, 2010 10:46
Dovolím si povedať, že pri NiCD/NiMH existuje jeden zaručený scenár aj pre človeka čo o elektrine nič nevie len že kope.
1): Potrebuje na to nabíjač ktorý pomaly nabíja a nevypína, na poklesy a podobne - dodáva sa často s vysielačkami, prípadne sa dá kúpiť, alebo by ho niekto mohol vyrobiť nakoľko je úplne triviálny.
Nabíjací prúd má byť v miliampéroch 1/10 z čísla čo je uvedené ako kapacita v mAh na aku (pre vysokokapacitné NiMH aj menej).
Ak sa nechajú na takomto nabíjadle aku 16 hodín, (v prípade že prúd je nižší tak primerane dlhšie), a potom ANI TROCHU nefungujú, tak je po nich, hotovo, môžu sa vyhodiť (kutil môže rozletovať sadu a hrať sa s jednotlivými článkami, možno niektoré sú dobré možno nie).
2):Aby aku "poriadne ťahali" pri vyššom odbere, nabíjajú sa (alebo sa aspoň dobijú aj keď už boli predtým nabité) tesne pred použitím. Tu platí, že čím vyšší prúd tým lepšie, ale nutne musí zostať teplota aku pod cca 50 stupňov, pre dlhšiu životnosť radšej do 40 - to je o kvalite rýchlonabíjača. Vyššia teplota spoľahlivo zničí NiMH sadu, navždy sa zvýši vnútorný odpor a už nikdy nebudú dobre "ťahať" - teda ak to nie je špeciálny "vysokoteplotný" typ, ala GP2200..
3): Ak sada podľa 1) a 2) funguje dobre, ale po dni alebo pár dňoch už zase nejde nabiť alebo nemá kapacitu, ide o rozdielne samovybíjanie niektorých z jej článkov. Bežný problém s NiMH, v praxi neriešiteľný inak ako opakovaním pomalého nabíjania, prípadne na dobrom nabíjači stačí po normálnom nabití nechať sadu pripojenú na "udržovacom dobíjaní" (trickle) napríklad 50 či 100mA niekoľko hodín, aby sa články zase zrovnali.
Vnútorný odpor sady určuje jej "použitelnosť". Pre orientáciu stačí zmerať napätie naprázdno, pripojiť žiarovku napríklad 20W, a zmerať napätie znovu. Pre 7článok by 20W halogénka mala žrať cca 1,0A, takže nameraný rozdiel je priamo číslo v ohmoch. (pre iný prúd treba vydeliť prúdom). Toto používam hlavne na rozlíšenie "gelových" Pb aku, že či sú ešte OK alebo už KO.
1): Potrebuje na to nabíjač ktorý pomaly nabíja a nevypína, na poklesy a podobne - dodáva sa často s vysielačkami, prípadne sa dá kúpiť, alebo by ho niekto mohol vyrobiť nakoľko je úplne triviálny.
Nabíjací prúd má byť v miliampéroch 1/10 z čísla čo je uvedené ako kapacita v mAh na aku (pre vysokokapacitné NiMH aj menej).
Ak sa nechajú na takomto nabíjadle aku 16 hodín, (v prípade že prúd je nižší tak primerane dlhšie), a potom ANI TROCHU nefungujú, tak je po nich, hotovo, môžu sa vyhodiť (kutil môže rozletovať sadu a hrať sa s jednotlivými článkami, možno niektoré sú dobré možno nie).
2):Aby aku "poriadne ťahali" pri vyššom odbere, nabíjajú sa (alebo sa aspoň dobijú aj keď už boli predtým nabité) tesne pred použitím. Tu platí, že čím vyšší prúd tým lepšie, ale nutne musí zostať teplota aku pod cca 50 stupňov, pre dlhšiu životnosť radšej do 40 - to je o kvalite rýchlonabíjača. Vyššia teplota spoľahlivo zničí NiMH sadu, navždy sa zvýši vnútorný odpor a už nikdy nebudú dobre "ťahať" - teda ak to nie je špeciálny "vysokoteplotný" typ, ala GP2200..
3): Ak sada podľa 1) a 2) funguje dobre, ale po dni alebo pár dňoch už zase nejde nabiť alebo nemá kapacitu, ide o rozdielne samovybíjanie niektorých z jej článkov. Bežný problém s NiMH, v praxi neriešiteľný inak ako opakovaním pomalého nabíjania, prípadne na dobrom nabíjači stačí po normálnom nabití nechať sadu pripojenú na "udržovacom dobíjaní" (trickle) napríklad 50 či 100mA niekoľko hodín, aby sa články zase zrovnali.
Vnútorný odpor sady určuje jej "použitelnosť". Pre orientáciu stačí zmerať napätie naprázdno, pripojiť žiarovku napríklad 20W, a zmerať napätie znovu. Pre 7článok by 20W halogénka mala žrať cca 1,0A, takže nameraný rozdiel je priamo číslo v ohmoch. (pre iný prúd treba vydeliť prúdom). Toto používam hlavne na rozlíšenie "gelových" Pb aku, že či sú ešte OK alebo už KO.