MoNaKo DF

V rámci akcie "podporujte svojho šerifa" sa pokúsim v rámci svojich možností Ladousovi trochu prispieť k oživeniu trochu dlhej "uhorkovej sezóny" na DF MoNaKo.

Predom sa ospravedlňujem tým, ktorých odpudzujú také veci, ako je zhoda predlohy so vzorom, či odtieň farby na nástavbe trupu, pretože ja som sa pokúsil s odpustením o niečo, ako maketu.

Jedná sa o poľský prístavný remorkér zo 60-tich rokov Klimek v mierke 1/30. Predloha nie je z maketárskeho pohľadú ideálna, pretože skutočná loď (pokiaľ viem) už neexistuje, a teda nie je dostupná fotodokumentácia. Takisto sa jedná o model v našich končinách pomerne "okoukaný" a z maketárskeho pohľadu jednoduchý, takže väčšina bodovačov na prípadnej súťaži oň ani okom nezavadí.

Napriek tomu ( z dôvodov, ktoré možno spomeniem neskôr) som sa spolu s mojim synátorom v na jeseň roku 2005 pustil do stavby, s tým, že model bude syn ( s mojou pomocou) stavať na modelárskom krúžku. Takže sme si prácu podelili. Môj syn vypižlal rebrá z preglejky a ja som dorobil zvyšok ...

Stavba sa klasicky natiahla na pár rokov a model bol komplet dokončený až túto sezónu. Občas som počas stavby robil nejaké fotky, takže sa pokúsim popísať a pár obrázkami zdokumentovať, ako som sa s Klimekom za tie roky pasoval.

Postup stavby sa pokúsim popísať tak, aby mu porozumeli aj začiatočníci.
Preto prosím tých skúsenejších o trpezlivosť, ak budem uvádzať veci, ktoré sú všetkým jasné.

Stavba bola pôvodne začatá podľa plánu, ktorý vyšiel v Modeláři. Jedná sa o mierne zjednodušený modelársky plán. Neskôr som používal podklady na Klimeka, ktoré vyšli v poľskom časopise Modelarz, kde sú rozkreslené všetky detaily skutočnej lode.

Ešte ospravedlňte kvalitu fotiek. Časom budú trošku lepšie ...


Rebrá modelu boli prefotené na na kopírke a nalepené tyčinkovým lepidlom na brezovú preglejku a vypílené lupienkovou pilkou.


Kvôli geometrickej stálosti a vodeodolnosti bol pre materiál kýlu zvolený Sklotextil (laminátová doska hr.3 mm) . Keďže som nemal dostatočne veľký kus danej hrúbky, kýl pozostával z dvoch častí zlepených epoxidom. Keďže sa sa jedná o malý model a plánovalo olaminovanie, pevostne toto riešenie nebolo na závadu.


Po vypílení kýlu bol papier šablony obrúsený. Takisto som obrúsil celý kýl pre lepšiu adhéziu lepidiel na sklotextit.


Do kýlu boli vypílené "drážky" pre púzdro kormidla a lodnej hriadele. Dodatočné vyvrtanie potrebných otvorov do 3mm laminátoveho kýlu by bolo takmer nerealizovateľné, lebo vrták by potrebného priemeru vybiehal z materiálu.

Trup bol stavaný tzv. hore dnom.
Na to si treba pripraviť rovnú pracovnú dosku a vyznačiť na nej polohy rebier a kýlu. Dôležitá je vzájomná kolmosť .


Rebrá sa upevňujú na pomocné hranoly (napr. smrek 10x10). Hranoly by mali mali mať väčšiu šírku, než je šírka rebra, aby za za prečnievajúcu časť dali prišroubovať o pracovnú dosku.
Alternatívne sa dajú šroubovať aj zospodu, je to však menej pohodlné. Pozor, aby ste šrouby neumiestnili zhora a zvnúta lode, pretože by ste po oplaňkovaní nevedeli dať trup z pracovnej dosky dole...


Nasledovalo zostavenie kostry trupu. Rebrá som na hranoly prilepil, pričom bolo potrebné sledovať súososť a kolmosť rebier. Dosť pritom pomôže osadenie kýlu "nasucho" do rebier.
Keď máme všetko optimálne zostavené, môžeme kýl zalepiť do rebier. Je som zostavu "nasucho" ani nerozoberal, ale rovno som zalial osadený kýl v spoji kýl - rebro sekundovým lepidlom.



Celú zostavu je potrebné nechať vytvrdnúť, aby sme mohli osadiť pomocné lišty a začať plankovať.

Tie fotky , čo prezentujem, majú od nádhery zatiaľ veľmi ďaleko.
Len zopakujem, že rebrá vypílil môj vtedy asi 12 ročný syn a celá loď mala zámer byť "detským" modelom, takže vnímavejší nájdu na fotkách z hrubej stavby trupu dosť odfláknuté detaily. Časom to bude dúfam lepšie

Ďalším krokom bolo v našom prípade zalepenie lodnej hriadele typu Compact od firmy MP Jet pre motor triedy 400


Na snímke sú už aj zalepené pomocné lišty konštrukcie trupu a pár planiek obšívky.
Bohužiaľ nie každý krok mám nafotený osobitne.

Na zalepenie hriadele som použil dvojzložkovú epoxidovú plastelínu ( napr. Bison, Henkel, ...)


Použitie je maximálne jednoduché. Odmastené alebo prebrúsené púzdro hriadele osadíme do pripravenej drážky v kýle a opatláme zarobenou "plastelínou" . Táto začne tvrdnúť za pár minút, takže nie je problém zostavu v prípade potreby podržať aj rukou. Akurát treba strážiť , aby to všetko bolo cca v osi.



Hriadeľ typu Compact má výhodu, že nie je treba riešiť lôžko pre motor, kardanové spojky a podobne. Po skúsenostiach s Arturom , čo je podobne veľká loď som zvolil "nízkotáčkový" 6 -12V motor ( Robbe, ale podobný robí aj MiG). Voľba pohonu sa v praxi ukázala ako vyhovujúca. Navyše je pohon veľmi tichy, takže plánujem do modelu zabudovať časom aj nejaký zvukový modul.

Keď je základná kostra trupu zlepená, je potrebné do rebier zalepiť pomocné smrekové lišty.

Najprv je dobré ich odskúšať na sucho, či pasujú. Zárezy pre lišty v rebrách je niekedy potrebné dopilovať pilníkom.

V prípade Klimeka bolo potrebné na niektorých lištách v prednej časti nahrubo zraziť hrany ( hoblíkom, nožom) aby pomocné lišty nepretŕčali z profilu rebra.
Lišty som zalepoval postupným lepením. Najprv som ich zalepil do prednej časti trupu a po zaschnutí lepidla nasledovali boky a zadná časť.



Lišty je potrebné do doby zaschnutia lepidla prichytávať o rebra. Ja som použil modelárske špendlíky a plastové svorky.



Po zaschnutí celej kostry je vhodné ju obrúsiť brúsnym papierom, najmä aby zalepené pomocné lišty nepresahovali obrys rebier.

Trup bol plaňkovaný balzovými lištami narezanými z tvrdšej balzy hrúbky 3 - 4 mm.
Dalo by sa aj smrekom, ale keďže som plánoval olaminovať trup, stačila na tento malý model aj balza. Lahšie sa špendlíkmi upevňuje na preglejkové rebrá aj brúsenie je pohodlnejšie.


Ďalšie fázy plaňkovania odfotené bohužiaľ nemám. Postup plaňkovania bol už viac krát popísaný, takže sa len obmedzím na konštatovanie, že po nalepení všetkých balzových planiek bol na provu a kormu dolepený balzový hranol a celý trup bol demontovaný z pracovnej dosky.

Pre spevnenie obšívky bol trup zvnútra vytretý epoxidovou živicou.
Následne bol trup celý obrúsený. Vhodné je používať brúsny papier na nejakom brúsnom hranole o dlžke aspoň cez dve rebrá ( napríklad odrezok styroduru) aby nedošlo k prebrúseniu "jám" medzi rebrami. To môže nastať ak držíme brúsny papier iba v prstoch.
Po prebrúsení bol trup pretmelený disperzným tmelom na drevo, a opätovne vybrúsený.

S fotodokumentáciou laminovania som na tom podobne, ako s plankovaním.
Takže mám až fotku olaminovaného trupu.


Trup bol olaminovaný ( ak sa dobre pamätám) jednou vrstvou stredne hrubej sklenej tkaniny a epoxidovou živicou (letoxit). Tkanina nebola ohýbaná cez laminátový kýl, ale iba z bokov prilaminovaná ( na každú stranu trupu jeden diel tkaniny). Po obrúsení hrany kýlu tak vznikol kompaktný celok prakticky bez možnosti poškodenia ( prasknutie, odretie o kamene,... ) .

ahoj , je to krásný popis , jen mi přijde že při plankování ze spár vylezlo jakési lepidlo , a připomíná mi to polyuretanové vypěnovací , je to tak nebo jen zdání klame?

Nachvíľku opustím vyýrobu trupu a popíšem, ako som si "na kolene" vyrobil púzdro hriadele kormidla - stevenku.

Tí čo majú sústruh a vedia s ním pracovať, nech radšej ďalej nečítajú ...

Potrebujeme k tomu guľatinu na hriadel ( mosadz, nerez 3 - 4 mm) a dva priemery mosadzných trubičiek. Jeden priemer (menší) musí pasovať dostatočne tesne na hriadel a druhý priemer (ten väčší) zasa na tú prvú trubičku. Skrátka musí sa to dať na seba ponasúvať.
Takéto trubky sa dajú kúpiť napríklad u vláčikárov (litomysky).

Z trubky väčšieho priemeru odrežeme časť o dlžke potrebnej pre daný model (napr. podľa plánu ).


Kúsky menšej trubky budú tvoriť ložiská na koncoch púzdra. Takže si pocínujeme kúsok tenšej trubičky.


Pre lepšie rozlievanie cínu používam neutrálnu letovaciu kvapalinu.


Pocínovaný koniec menšej trubičky ( ložisko) zaletujeme do nachystaného púzdra ( väčšia trubička). Prečnievajúcu časť odrežeme.


Aby sa zabezpečila ako-tak súososť trecích ložísk, zasunieme do polotovaru budúcu hriadeľ ( guľatinu). Na hriadeľ nasunieme z opačnej strany púzdra opať pocínovanú trubku menšieho priemeru. Stačí 2-3 mm.


Druhé ložisko zacínujeme ...


Odrežeme prečnievajúcu časť "ložiska" a vznikne niečo takéto...


Nadbytočný cín z púdra obrúsime ...


Prípadne otrepy po pílení zvnútra začistíme ihlovým pilníkom.


Zasunie sa hriadeľ a je to ...



Viem, že sústružené trecie ložiská sú lepšie, ale aj takto urobené mi fungujú bez problémov vo viacerých modeloch. Podmienkou je nájsť také priemery trubičiek a hriadeľe, ktoré nebudú mať medzi sebou veľké vôle.

Takto urobená stevenka po zalepení do trupu a naplnení vazelínou pre bežné modely podľa mojich skúseností vyhovuje a do trupu cez ňu nezateká.

petr hájek píše:ahoj , je to krásný popis , jen mi přijde že při plankování ze spár vylezlo jakési lepidlo , a připomíná mi to polyuretanové vypěnovací , je to tak nebo jen zdání klame?

ˇ
Nie je to zdání ale realita. Plaňky som lepil purexom.

Líbí se mi použití laminátového kýlu a také plankování balzovými lištami. V tom případě si na lepení použil Purex Rapid nebo Standard ? Celý Tvůj postup je inspirativní pro náš kroužek lodních modelářů.

tom59herder píše:Líbí se mi použití laminátového kýlu a také plankování balzovými lištami. V tom případě si na lepení použil Purex Rapid nebo Standard ? Celý Tvůj postup je inspirativní pro náš kroužek lodních modelářů.

Na tento účel je myslím vhodnejší Standart. Menej vypeňuje.

Keď už sme pri púzdre hriadele kormidla, zmienim sa, ako som vyrábal kormidlo.

Kormidelnú peruť som vyrezal z 1,5mm mosadzného plechu. Hriadeľ kormidla som urobil vyberaciu pomocou vodiacej trubky a zárezu na konci hriadele, ktorý zapadá do plechu kormidla.


Vodiaca trubka bola naletovaná na plech kormidla.
Na spodnej časti kormidla ešte pribudol zaletovaný hriadeľ spodného ložiska ( nie je ešte na fotke


Plechová kormidelná peruť bola odmastená a zdrsnená. Následne som ju do profilu natmelil polyesterovým dvojzložkovým tmelom. ( Na fotke je kormidlo z iného modelu, lebo nemáf foto tejto fázy z Klimeka).


Tu je už kormidlo Klimeka po natmelení a vybrúsení . Niekedy je treba drobné nerovnosti dodatočne dotmeliť. Použil som správkový nitrotmel z tuby ( to šedé ešte nevybrúsené)


Na záver fotka celej zostavy v trupe.


Z tohoto obrázku je zrejmé, prečo som riešil hriadeľ vyberaciu zhora.
Bez možnosti demontáže kormidla by sa veľmi problematicky montovala lodná skrutka.

Po olaminovaní a vybrúsení trupu som na trup epoxidom nalepil palubu z dosky sklotextitu hr. 1,5 mm. V palube boli nachystané výrezy pre nástavbu aj zadný prístup do podpalubia.


Nasledovalo pretmelenie laminátu plyesterovým dvojzložkovým tmelom. Už viac krát som spomínal, že na odporúčanie skúsených kolegov používam Body Unilight, čo je ľahčený tmel určený pôvodne na karosérie, ale na obale má uvedené, že je vhodný aj na laminát, drevo ,.... Dobre s mi s ním pracuje a dobre sa brúsi.


K tmeleniu možno raz spracujem osobitný foto-návod, ale ku Klimekovi bohužiaľ nemám fotky jednotlivých štádii tmelenia a brúsenia.

Nasledovala výroba bortu, ktorý taktiež nemám rozfotený
Ale postup je bol presne taký, ako je uvedený v téme "Jak na bort"
portal/viewtopic.php?id=2923

Bort som laminoval tak, že na palubu som obojstrannou páskou nalepil hranolky styroduru, vybrúsil do tvaru a sklonu podľa plánu, polepil PE izolepou a olaminoval tromi vrstvami jemnej tkaniny. Po vytvrdnutí laminátu som odstránil styrodur, obrúsil okraje a pretmelil tmelom.
Na fotke je bort už aj s odtokovým otvorom a olemovaním.




Olemovanie bortu, oderová lišta aj pomocné kýly boli urobené z plastu HPS (PSH).
Veľkým uľahčením je použitie hotových plastových profilov, ktoré vyrába napríklad fi. Evergreen, Raboesch alebo Plastruct ( v menšom sortimente aj MP Jet).
Polkruhové alebo kruhové prierezy na vytváranie lemov akože "oceľových" plechov bortu sú na nezaplatenie.


Na palube bol podľa kabíny vytvorenej z HPS vyrobený lem. Zadný otvor paluby bude prekrytý doskou laminátu a "kroplovanými" plechmi. Prístup do zadnej časti trupu je uvažovaný len ako "núdzovo" demontovateľný. Na zadnej časti paluby prakticky nie je čo otvoriť, takže dekel bude prilepený obojstrannou páskou Tesa.

Po vytmelení a prebúsení stierkového tmelu nastal čas na striekací tmel/plnič.
Použitý bol dvojzložkový karosársky plnič od fi. Body natužený a nariedený podľa návodu na obale.

Najprv sa striekala paluba a borty zvnútra.




Pre plnič platia cca rovnaké pravidlá, ako pri striekaní farbami. Snažíme sa nanášať postupne viacero tenších vrstiev, ktoré nechávame mierne zavadnúť tak, aby plnič nezačal stekať po povrchu.





Po čiastočnom zatvrdnutí plniča, ktoré sa udeje podľa teploty prostredia relatívne rýchlo ( cca 30 - 60 minút) bol nastriekaný spodok trupu.



Plnič sa striekal v dosť hrubej vrstve, aby po vytvrdnutí bolo z čoho brúsiť.



Po zatvrdnutí sa "pomarančový" povrch sám zrovná


A je to ...


Pred striekaním finálnymi farbami je potrebné plnič dôkladne vybrúsiť do hladka, prípadne pretmeliť drobné chyby správkovým tmelom. Najvhodnejšie je brúsiť ho tzv. pod vodou.
Ak máte dobre pripravený podklad stierkovým tmelom, vybrúsenie plniča je relatívne pohodová záležitosť.

Pokračujeme nástrekom trupu ...

Po nastriekaní a vybrúsení dvojzložkového plniča bol trup streknutý základovou šedou farbou v sprayi a zľahka prebrúsený jemným "vodným" brúsnym papierom ( 1500) .

Na finálnu povrchovú úpravu trupu som použil akrylové rýchloschnúce autolaky (spray).

Odporúča sa začať od najsvetlejšej farby, takže ako prvá bola nastriekaná biela farba ozdobného pruhu na borte. Tu nebolo treba ešte nič maskovať .

Následne bola biela farba na borte zakrytá maskovacou páskou a nastriekaná zelená farba vodorysky. Na fotke sú už masky odstránené.


Vodoryska ( aj okrasný biely pruh na borte) bola vymaskovaná maskovacou páskou Tamyia potrebnej šírky ( narezanej na rezacej podložke) a bolo možné nastriekať červenú farbu pod čiarou ponoru.




Ako posledná bola nastriekaná matná čierna farba. Časť trupu pod čiarou ponoru stačilo zakryť páskou a a starými novinami ( od masky vodorysky smerom dole), potom spray a je to .

Na fotke je odmaskovaný nastriekaný trup.


Záverom len pár tipov, ktoré sa mi pri striekaní farieb osvedčili:

- Ak chcem dosiahnuť kvalitný ostrý ( a nepodtečený) prechod medzi dvomi farbami, používam maskovaciu pásku Tamyia (dostať v modelárstvach). Žiadna iná dostupná páska, a to som ich odskúšal fakt dosť , nie je tak kvalitná. Je tenká, takže nerobí veľkú "hranu" medzi farbami. Dobre drží na povrchu ( nepodteká) a súčasne sa dáva ľahko dole , takže nestrhne farbu.
Dokonca je do istej miery opakovateľne použiteľná.

- Na ostatné maskovanie používam obyčajnú maliarskú krepovú pásku, noviny a igelitovú fóliu ( tašky z obchodov ). Dobrá je mikrotenová zakrývacia maliarska fólia s lepiacou páskou na kraji ( na okná a pod) , ktorú dostať v maliarských potrebách.

- Po trpkých skúsenostiach sa už radšej nespolieham, že spray " sa tam predsa nedostane". Takže maskujem všetky finálne nalakované časti trupu ozaj dôsledne. Aerosol farby prenikne ozaj všade , kde mu dôkladne nezahatáme cestu.

- maskovaciu pásku sa snažím odstrániť čo najskôr po nástreku, tzn. keď farba tzv. zavadne.
Malo by to zabezpečiť kvalitnejší prechod farieb, bez vytrhnutých čiastočiek laku z "hrany".

- používam spraye rovnakého typu. V prípade pochybností odporúčam vyskúšať vzájomným prelakovaním, či sa farby rôznej značky a druhu navzájom "znášajú". Odstraňovanie "skrabateného" povrchu nepatrí k mojím obľúbeným kratochvílam.

- drobné diely prípadne farebné doplnky striekam airbrushom syntetickými plastikárskymi farbmi ( Humbrol, Revell). Pozor ! Akrylové autospraye fieto farby väčšinou napádajú, takže neodporúčam ich ďalšie prelakovávanie spraymi ( alebo najprv odskúšať).

- autolaky v sprayi sú zväčša lesklé. Polomatný alebo matný povrch na "tvarovo jednoduchých plochách" sa dá dosiahnuť napríklad aj prebrúsením jemnou oceľovou brúsnou vatou (použil som na trup Klimeka). Ďalľšou možnosťou je samozrejme prelakovanie matným lakom, ale ja sa mu snažím vyhnúť ...

- finalny nástrek farbami je praktické robiť na farebne zjednotený povrch. Osobitne pri svetlých odtieňoch ( biela, žltá, béžová) je výhodné nastriekať model svetlou základovou farbou ( šedá , biela)

Po dlhšom čase pridávam pár fotiek ...

Paluba Klimeka je, podľa dostupných fotiek poľských lodí z tej doby a fotiek makety Klimeka od Ivana Grňu (ktoré boli výraznou pomocou a inšpiráciou ) tzv. kroplovaná.

Na zhotovenie plechov som si vymyslel vlastný postup a to ak, že do tenkého hliníkového plechu z plechoviek (od piva, coly,...) som nitovacím kolečkom podľa pravítka vytlačil "cuplíky" , ktoré majú znázorniť z opačnej strany plechu bodové návarky protišmykovej paluby.

Plech nie je samozrejme tak pravidelny, ako keď sa vyrába odlievaním do matrice, ale zdal sa mi celkom použiteľný. Jednotlivé pláty plechu som prilepil na palubu, tak , že spoje plechov išli skoro na dotyk. Spoje boli neskôr prelepené polkruhovým plastovým profilom , ktorý mal znázorniť zvar plechov. Časom sa ukázalo, že "plastové zvary" nebol najlepší nápad, ale o tom možno neskôr.


Z vnútornej strany bortu boli podľa plánu z plastových doštičiek vyrobené výstuhy bortu a úvazníky (pacholata).


Samotná nástavba bola prakticky celá zhotovená z plastových dosiek HPS (PSH) z Rempa.
Diely vyrezané podľa plánu lepím kitárskými rozpúšťadlovými lepidlami a kúty podľa potreby vystužujem buď plastovými profilmi, alebo preliatim sekundovým lepidlom.

Tu sú fotky zadného svetlíka zhora a zvnútra ...




Poklopy na svetlíku som vyrobil opäť z hrubšej HPS. Olemovanie okien je z koliesok narezaných zo starej vypísanej fixky. Naprv som nalepil na poklop olemovanie okien a potom vyfrézoval "dieru". Vrtanie takto veľkých dier predom do pomerne malého dielu a následné lepenie olemovania sa mi javilo ako problematiké, lebo som nevedel dodržať osové vzdialenosti ( vrták vždy vybočil ).


Fotka hotového, základovou farbou nastriekaného svetlíka:


Vetracie hlavice (lufny) som robil opäť z plastovej trubičky a nasávaciu hlavu som nahrubo vymodeloval z tmelu Miliput a opracoval brúsnym papierom a ručnou frézkou Proxxon.

Madlá sú letované z mosadzného drôtu.

Vlečný hák je opäť z tenkých plastových doštičiek vypižlaných do potrebného tvaru ihlovým pilníkom. Vodiaca konštrukcia háku je vyrezaná z plastu pomocou rezacieho kružítka OLFA.



Komín je z tenkej HPS zlepený podobným spôsobom, ako papierové vystrihovanky z ABC.

Fotka skoro hotového ( chýba odisťovací mechanizmus ) vlečného háku pred nastriekaním farbou.

Nie som si celkom istý, aký spôsob popisu výroby jednotlivých dielov mám zvoliť.
Keď to napíšem stručne, bude nezrozumiteľné. Podrobný popis, to sa mi zas nechce
Takže dám iba obrázky, a ak má niekto nejaké otázky, potom to popíšem.

Ešte pár fotiek vlečného háku, tentokrát už dokončeného:






Všetky plastové diely HPS, pružina medený drôt, záves háku modsadz, šesťhranné hlavy šroubov plastový profil Plastruct narezaný skalpelom "ako saláma" na tenké plátky.
Nástrek airbrushom polomatnou čiernou farbou.

Drevené rámy okien a dverí boli (ako inak ) urobené z plastu HPS.
Pôvodne som ich chcel robiť z dýhy, ale nemal som vhodnú farbu a hrúbku, tak som použil kitársku techniku tzv. "fládrovanie" ...





Okná boli odspodu "zasklené" tenkou transparentnou fóliou a nalepené na kabínu lepidlom Bison Nexus, ktoré je na daný účel veľmi vhodné. Je to podobné gelovému sekunďáku, ale nezamlžuje okienka a s dielom sa dá chvíľku chýbať a usadiť do správnej polohy.

Na poslednej fotke vidno aj jeden z mála kupovaných detailov na lodi ... mosadzný lodný zvon od Biling Boats.

Pridané pánty a kľučka na dvere. Materiál mosadzný drôt a plech.

Klučky na vodotesných dverách do strojovne som vypižlal z medeného drôtu a koliesok narezaných z plastovej trubičky ( tá mala byť menšieho vonkajšieho priemeru :/)





Nastriekané a nalepené kľučky.

Lampy sú upravené z továrenských výrobkov poľskej firmy RB Model



http://www.rbmodel.com/index.php?action ... &group=020

Lampy boli do potrebného "nekruhového" pôdorysu dotmelené tmelom Miliput a vybrúsené.
Nastriekané polomatnou šedou Revellkou.

Väčšina svetiel je funkčná. Osadené sú mikrožiarovkami , ktoré taktiež predáva RB model.