A ide sa laminovať ...
Ako som spomenul, pár hodín po nanenesení je gelcoat natoľko tuhý, že je možné naň naniesť prvú vrstvu laminátu.
Ako prvá vrstva sklenej tkaniny bol použitý tzv. vlies. Je to preto, že má veľmi dobré vlastnosti kopírovať aj zložité tvary formy.
Na laminovanie sa nachystajú pásy primeranej šírky, ktoré sa priložia na gelcoat a postupne tuhším štetcom presycujú živicou.
Laminovacej živice je potrebné dávať , tak povediac , primerane. Ani nie málo, lebo by tkanina nebola dostatočne presýtená, ani nie moc, lebo sa zhoršuje kvalita laminátu. Určite nesmie tkanina v živici tzv. plávať.
Na tomto mieste by som rád upozornil členov fanklubu Epoxy 1200

, že Epoxy 1200 je lepidlo, a nie laminovacia živica, takže, ak by niekto chcel skúšať robiť formy z lepidla, nech sa nesťažuje, ak sa mu moc nebude dariť.
Súčasné laminovacie živice sú skutočne svojími vlastnosťami niekde inde. Navyše paradoxne, tá 1200 nie je ani až tak lacnejšia, pretože jej miniete určite viac ako trebas Letoxitu a výsledok bude značne neistý. O pohodlnej práci ani nehovorím.
Čo sa týka samotného presycovania tkaniny živicou, nie je na tom nič zložitého, ak máte vhodnú živicu ( viď vyššie) a správne zvolenú tkaninu. U nás na lodičkárskom krúžku to relatívne bez problémov zvládajú aj deti. V podstate sa jedná o známe "tupovanie" štetcom.
V tomto prípade som však sám bol prekvapený, aké tvary dokäže vlies okopírovať. Treba dávať pozor na bublinky medzi tkaninou a gelcoatom, pretože ak ich tam zabudnete, s vysokou pravdepodobnosťou pri laminovaní trupu v budúcej forme vytrhnete skôr či neskôr kus gelcoatu z formy práve tam, kde mrška bublina zostala.
Tu vidno, aké tvary sa dajú olaminovať bez nastrihávania tkaniny. Stále sa pracuje s tým jedným pásom tkaniny z predošlých obrázkov:
Tu už vidíme prilaminovaný aj druhý pás tkaniny. Niektoré miesta, v našom prípade "tunel" pre vrtule v zadnej časti trupu, si predsa len vyžiadajú nastrihnutie tkaniny, aby na tkanine nevznikli "faldy". Veľmi dobré sú na tento účel chirurgické nožnice, ktoré sa dajú zakúpiť v zdravotníckych potrebách.
Po opatrnom nastrihnutí, dotupujeme vrstvy tkaniny cez seba.
Zadna časť trupu je olaminovaná
Ešte podobne na prednej časti ...
A je prakticky hotovo. Nasleduje opätovná dôkladná kontrola prilaminovanej tkaniny , či niekde nezostali bublinky. Treba sa zamerať najma na "rohy a kúty", pretoža tam tkanina rada odskakuje od kopyta. Radosť pozerať, ako to Peťovi ide od ruky ...
Dôležité !!!
Táto prvá vrstva laminátu je pre kvalitu budúcej formy maximálne dôležita. Tkanina musí byť skutočne dobre presýtená a bez bubliniek.
Nasledovné kroky bohužiaľ nemám fotograficky zdokumentované, nakoľko som bol odcestovaný a nemohol so pri výrobe formy byť. Takže len slovný popis ...
Laminát prvej vrstvy sa nechá riadne vytvrdnúť.
Po vytvrdnutí sa vrstva zľahka prebrúsi , aby sa odstránili pripadne "chlpy" a zlepšila sa adhézia ďalšej vrstvy.
Identickým spôsobom, ako prvá vrstva z vliesu sa nalaminuje druhá a tretia vrstva zo sklenej rohože 300 g/m2.
Nasledujú tri vrstvy klasickej sklenej tkaniny 350 g/m2. Tieto sa už kladú naraz a slúžia na to, aby forma mala potrebnú geometrickú stálosť (tuhosť).
Bavíme sa stále o polovičke formy na trup. Celkom bolo položených 6 vrstiv sklenej tkaniny.
Druhá polovica formy sa vytvorí tak, že sa oddelí vertikálna deliaca rovina z drevotrieskovej dosky. Funkciu deliacej roviny tak prevezme už hotova polovica formy.
Kopyto (ktoré zostáva stále v prvej polovici formy) aj deliace roviny sa dôkladne niekoľko krát naseparujú Blue Vaxom, a celý proces laminovania sa opakuje, tentokrát pre druhú polovičku formy.
Ak Vás neprejde trpezlivosť a pracovný elán tak sa časom dopracujete k niečomu takémuto:
Ale o tom snáď na budúce ...
